Mníška veľkohlavá

Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar) je druh motýľa, konkrétne nočného motýľa z čeľade mníškovitých. Na pohľad možno nevyzerá hrozivo, ale jej húsenice dokážu spôsobiť vážne škody. Typické sú pre ňu husté chlpaté húsenice, ktoré sú veľmi žravé.

Ako škodí mníška veľkohlavá
Húsenice mníšky si nevyberajú – škodia najmä listnatým stromom, ako sú jablone, slivky, hrušky, čerešne, ale aj orechy a vinič. V lese napáda najmä duby. V záhradách sa s ňou môžeme stretnúť najčastejšie na ovocných stromoch, ktoré dokáže holo ožrať až po konáriky. A to doslova. Ak sa premnoží, dokáže zlikvidovať celú úrodu a oslabiť strom natoľko, že je náchylný na ďalšie choroby a škodcov. Mníška veľkohlavá patrí medzi karanténnych a monitorovaných škodcov aj v lesníctve – v záhradách však o to viac platí, že čím skôr ju zachytíme, tým lepšie.

Kedy sa začína objavovať?
Prvé húsenice sa liahnu na jar, zvyčajne v priebehu apríla až mája, podľa počasia. Prezimujú vo forme vajíčok, ktoré sú nalepené v zhlukoch na kôre stromov. Po vyliahnutí sa húsenice pustia do listov a dokážu ich zničiť skôr, než sa strom stihne poriadne rozvinúť.

Ako s mniškou v záhrade bojovať?
Základom je včasný zásah – teda sledovanie vajíčok a mladých húseníc už na jar. Na ošetrenie stromov a rastlín sa používajú najmä biologické insekticídy na báze Bacillus thuringiensis (napr. Lepinox Plus), ktoré účinkujú na mladé húsenice. V prípade silného výskytu môžeme použiť aj chemické postreky ako Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP alebo Decis Protech, pričom dôležitý je postrek ešte predtým, než húsenice dorastú a prestanú prijímať potravu.

TIP:
Na jeseň alebo koncom zimy si všímajte vajíčkové zhluky na kmeňoch stromov – dajú sa mechanicky zoškrabať a zlikvidovať ešte pred liahnutím. Pravidelná prehliadka kôry a konárov sa môže vyplatiť.